Prečo sú novoročné predsavzatia zbytočné (a čo funguje namiesto nich)

Poznáte to:

• 1. január – plní energie, odhodlania a veľkých plánov.
• 2. január – prvá kríza.
• Február – výhovorky.
• Marec – „od budúceho roka to dám znova“.

A pritom problém nie je v slabých ľuďoch. Problém je v samotnom spôsobe, ako zmeny robíme.

Prečo predsavzatia väčšine ľudí nefungujú

Predsavzatia zlyhávajú nie preto, že by ľudia nechceli. Ale preto, že často:

 1. Nevedia, čo vlastne chcú dosiahnuť a k čomu im to v konečnom dôsledku bude

„Chcem schudnúť.“

OK. A… čo tým získam?

Lepší pocit zo seba? Zdravšie telo? Viac energie? A k čomu potrebujete viac energie a zdravšie / krajšie telo?

Aby ste mali sebavedomejšie vystupovanie? Väčšiu šancu na nový vzťah alebo lepší job? Energiu na realizáciu nových nápadov či aby ste stíhali svojím deťom? Čo vám to prinesie?

Kým nevieme, čo je POD tým, mozog nemá dôvod bojovať, keď príde prvá kríza. A tá zákonite príde, lebo život nie je rovná čiara (ideálne nahor), ale vlnovka. Máme lepšie a horšie obdobia.

Ak nemáme v hlave obraz, vetu, vnútorný dôvod alebo jasnú predstavu, prečo nám na tom V HĹBKE skutočne záleží, v momente, keď príde horšie obdobie, únava, stres, choroba či chaos, nemáme sa čoho chytiť.

2. Nemajú vnútornú motiváciu, iba „mal/a by som“

Predsavzatia často vznikajú z tlaku:

• spoločnosti,
• sociálnych sietí,
• porovnávania,
• alebo pocitu viny.

Lenže „mal/a by som“ nie je motivácia. Je to forma vnútorného nátlaku – a ten funguje krátkodobo. Navyše, tlak vytvára protitlak, odpor.

3. Ciele sú buď príliš hmlisté alebo úplne nereálne – alebo ich je veľa

„Chcem sa stravovať zdravšie.“

Fajn. A čo to presne znamená v praxi?

Menej cukru? Pravidelné jedlá? Viac zeleniny? Varenie doma? Alebo len „pocit, že by som mal/a“?

Ak cieľ nemá konkrétnu podobu, mozog ho nevie uchopiť ani vyhodnotiť.

A ak je zas nereálny („budem cvičiť 5× týždenne, aj keď teraz necvičím vôbec“), veľmi rýchlo narazí na realitu – a tá zvyčajne vyhrá.

Udržateľné zmeny nevznikajú z veľkých plánov, ale z malých, jasných krokov, na ktoré:

• mám kapacitu,
• mám informácie,
• a ideálne aj podporu.

Cieľ, ktorý neviem premeniť na konkrétne správanie v bežnom dni, nie je cieľ – je to želanie.

4. Idú na to sami – a to je zbytočne ťažké

Nový návyk nevzniká v hlave. Vzniká v realite – opakovaním.

A veľa ľudí na začiatku, pri budovaní nového návyku, potrebuje nejaký druh podpory – fyzickej, psychickej, mentálnej, ako:

• skupinu,
• predplatené tréningy / workshopy / programy – kontinuálny záväzok,
• trénera,
• kouča / mentora,
• parťáka na vzájomnú podporu,
• záväzok voči niekomu.

Nie je to slabosť. Je to poznanie, ako funguje ľudský mozog. Keď niekde dám svoje slovo, pravdepodobnosť, že ho dodržím, dramaticky rastie.

Časom, keď už bude nový návyk zautomatizovaný, telo a mozog zvyknuté, môže intenzita podpory klesnúť na minimum.

5. Riešia „čo“, ale nie prečo MI to nejde – nepoznajú samých seba

Ak sa vám predsavzatia roky opakujú, je veľká šanca, že problém nie je v cieli, ale v:

• nízkej energii,
• zdravotnom stave (fyzickom alebo psychickom),
• chýbajúcej sebadôvere, odvahe,
• slabých návykoch, disciplíne, vôli,
• nedostatočných vedomostiach alebo zručnostiach (napr. komunikačných alebo líderských – pre kvalitnejšie vzťahy),
• zlom time-manažmente („nemám na to čas“, „zajtra pôjdem“),
• tom, že odporujú vašim vnútorným presvedčeniam („aj tak to nedám“), hodnotám, prioritám alebo iným predsavzatiam,
• konfliktných hodnotách,
• závislostiach (napr. sociálne siete, prokrastinácia),
• alebo opakujúcich sa vzorcoch správania.

A presne tu má sebarozvoj svoje miesto.

Možno si predsavzatia ani dávať netreba. 🙃

Ak viem, že ich nesplním, každý rok sa opakujú a vždy ma to nakoniec len frustruje, tak je možno múdrejšie sa namiesto toho spýtať: „Prečo mi to vlastne nejde? Čo mi chýba? A čo mi stojí v ceste?“

Sebarozvoj nie je o tom „byť lepší“. Je o tom pochopiť seba.

Ako robiť zmeny inak (a udržateľne)

1. Začnite hocikedy – nie len 1. januára

Najviac energie totiž nemáme v zime. Príroda oddychuje. My by sme mali tiež. Využite zimu na sebareflexiu, nie na akciu.

Zmeny, ktoré vyžadujú energiu, sa robia ľahšie najmä na jar, keď sa telo prirodzene prebúdza a vzniká chuť niečo nové tvoriť.

Podľa čínskeho kalendára začína jar už v polovici februára. Ideálny čas sa zamyslieť:

• čo mi už neslúži,
• kde sa chcem posunúť,
• čo chcem robiť viac v súlade so sebou.

2. Najprv pochopte seba, až potom nastavujte ciele

Dobré otázky často zmenia viac než pevná vôľa:

• Čo je pre mňa naozaj dôležité? Čo ma skutočne motivuje?
• Čo mi berie energiu? A čo ma dobíja?
• Z čoho mám obavy? Čo ma brzdí?
• Čo zmenou skutočne získam v realite? Akú to má pre mňa hodnotu? Ako sa budem cítiť?

3. Vytvorte si podporu

Kouč, mentor, skupina, program – čokoľvek, čo:

• vám pomôže urobiť si jasno,
• dá štruktúru,
• podrží vás v kríze,
• a bude vašim fanúšikom.

Úloha kouča nie je vás tlačiť, ale podporiť vás a pomôcť vám pochopiť, čo chcete, prečo to chcete a ako sa tam dostanete.

Na záver

Denne robíme rozhodnutia, čomu venujeme čas a pozornosť.

Otázka je: „Kto alebo čo v nás v skutočnosti rozhoduje?“

Za mňa je investícia do sebarozvoja, zdravia a sebapoznania tá, vďaka ktorej potom ľahšie zvládneme všetky ostatné výzvy života.

A možno práve tento rok nebude o ďalších predsavzatiach. Ale o hlbšom pochopení seba – a o zmenách, ktoré konečne dávajú zmysel.

V tomto spočíva rozdiel medzi transakčným koučingom (zameraným na konkrétne ciele a problémy, rýchlo a efektívne, no často dočasne) a transformačným koučingom, ktorý si síce vyžaduje trpezlivosť, ale ide do hĺbky a premena / zmena je trvalá.

Pokiaľ si neviete rady a točíte sa v kruhu, neváhajte požiadať o pomoc a podporu odborníka. Radi vám pomôžu aj naši transformační kouči.

Viac o našich službách a kurzoch v oblasti mäkkých zručností a work-life balance nájdete na našom webe: https://www.tx.sk/soft-skills a https://www.tx.sk/work-life-balance.

Autorka: JUDr. Renáta Krchňavá – certifikovaná transformačná koučka, lektorka a kariérna poradkyňa