Nič nás nedokáže nahnevať – pokiaľ to sami nedovolíme

🪞 Úvod – zrkadlo od Frankla 

„Medzi podnetom a reakciou je priestor. V tomto priestore je naša sloboda a sila zvoliť si, ako zareagujeme.“  - Viktor Frankl, muž, ktorý prežil koncentračný tábor, vedel o sile vnútorného priestoru viac než väčšina z nás. Keď to dokázal on v takých podmienkach, možno aj my zvládneme trochu lepšie zvládať zápchy, kolegov alebo tínedžerov.

Priznajme si – je takmer nemožné byť nonstop zenový majster🧘. Keď sme vyčerpaní, hladní, preťažení či v strese, aj nevinná poznámka môže spustiť výbuch💥. Niekedy sa odohrá len v našom vnútri, bez prejavu navonok – ale aj ten sa ráta. A predsa – to, čo cítime a ako reagujeme, je viac o nás než o druhej osobe.

Bežne hovoríme vety ako: „Nahneval si ma, urazil si ma, sklamal si ma.“ Čo ak je to inak? Čo ak nikto nemá moc nahnevať nás ani vyvolať inú (negatívnu) emóciu – pokiaľ to sami nedovolíme? Možno som sa nahnevala JA, urazila som sa alebo zostala sklamaná výsledkom vlastných nesplnených očakávaní🤔.

Možno by bolo vhodnejšie hovoriť: „Nahnevala som sa a chcem pochopiť prečo. A čo s tým, aby sa to neopakovalo.“

☝ Otázka znie: je vôbec možné dospieť do štádia, že ma už nič nenahnevá?

ABC model emócií – prečo ma to vlastne nahnevalo? 

Psychológ Albert Ellis to zhrnul do jednoduchého modelu:

• A – Activating event (podnet): kolega mešká na meeting, niekto mi neodpovie na mail.
• B – Belief (presvedčenie, filter): „Neváži si ma. Zasa musím všetko ťahať ja.“
• C – Consequence (reakcia, emócia): hnev, podráždenosť, pasívna agresia.

Pointa? Rozhodujúce nie je A – samotný podnet. Rozhodujúce je B – naše presvedčenie, cez ktoré situáciu vnímame. To je filter, ktorý zafarbí výslednú reakciu (C).

A dobrá správa je, že keď sa dokážeme na svoje presvedčenie pozrieť, spochybniť ho alebo ho zmeniť, prirodzene sa zmení aj naša reakcia🔄.

Spúšťače v komunikácii– počujem to, čo mi hovoria, alebo to, čo si myslím, že hovoria? 

Možno ste už zažili situáciu, keď vám niekto povedal: „To myslíš vážne?“ A vy ste okamžite cítili útok😡. No čo ak to bola len úprimná zvedavosť?

V komunikácii často počúvame „cez svoje ucho“. Podľa modelu štyroch uší existuje faktické ucho, vzťahové ucho, sebavyjadrovacie ucho a apelové ucho. A práve to vzťahové je často najcitlivejšie – ak máme pocit, že nás niekto spochybňuje, zareagujeme ostrejšie, než by bolo nutné.

Kľúčové otázky znejú: „Ako to ten človek naozaj myslel? Je to skutočne pravda? Kým sme, keď tomu veríme? Kým by sme boli a ako by sme sa správali, keby sme tomu neverili? Kým skutočne chceme byť? Chcem byť tou večne podráždenou vybuchujúcou sopkou?“

Niekedy pritom stačí jednoduché overenie si, ako to druhá osoba myslela. A ako? Otázkami. 

👉 Pýtať sa, pýtať sa, pýtať sa! Komunikovať... 

👉 A potom aj naozaj počúvať – bez domýšľania si a bez zbytočnej reaktivity.

Prečo ma to tak štve? – moment obratu 

V koučingu sa často pýtam: „Aké prídavné meno by si dal človeku, ktorý ťa nahneval – urobil to, čo si práve popísal?“

• „Je nerešpektujúci.“
• „A kde si aj ty nerešpektujúci – k nemu, k iným? Alebo k sebe?“

Práve po tejto poslednej otázke často nastane ticho. A s ním prichádza veľké uvedomenie, sprevádzané emóciou.

Zvyčajne nás na druhých najviac dráždi:

1. Vlastnosť, ktorú máme aj my sami, ale nechceme si to priznať (často ide o tzv. slepé miesto v Johariho okne sebapoznania – teda niečo, čo iní vidia, ale my sami o sebe nie).
2. Vlastnosť, ktorú by sme chceli mať, ale nedovolíme si ju (napr. priamočiarosť, slobodu, spontánnosť) – v duchu hesla, ktoré sa pripisuje aj autorke a terapeutke Barbare Brennan: „Druhým doprajeme len toľko slobody, koľko si jej dávame my sami.“

A toto je ten moment obratu – keď si uvedomím, že téma vlastne nie je o „tom druhom“, ale o mne. Je to „moja téma“ a druhá osoba je len spúšťačom. Keď to človek uvidí, reakcia sa zmení – namiesto hnevu prichádza porozumenie💞.

Nedokážeme zmeniť situácie ani ľudí okolo nás. Vieme však meniť samých seba – a tým aj svoje reakcie.

 Ako si vytvoriť priestor medzi podnetom a reakciou 

Franklov „priestor“ nie je abstraktný. 💪 Dá sa trénovať – jednoduchými malými krokmi každý deň:

• Energia tela, spánok, oddych, kvalitné jedlo a hydratácia - Ťažko byť zen, keď ste na kofeíne a cukre.
• Pohyb, príroda, denné svetlo - Beh, rýchla chôdza, prechádzky, intuitívny tanec alebo TRE (cielené trasenie tela), ideálne vonku, za každého počasia. Každému funguje niečo iné.
• Meditácia a ticho - Päť minút bez mobilu dokáže viac než tri hodiny doomscrollingu.
• Reflexia - Zapisujte si situácie, spúšťače a svoje reakcie, hľadajte presvedčenia pod nimi.
• Sebapoznanie cez koučing - Správne položené otázky od kouča vedia otvoriť nový pohľad – a práve tu vznikajú tie „aha-momenty“, ktoré otvárajú slobodu a menia naše reakcie💫.

Záver – sloboda reagovať inak

Nikdy nebudeme úplne imúnni voči hnevu či frustrácii. Ale čím viac sa poznáme a pracujeme na sebe, tým väčší priestor máme medzi podnetom a reakciou. V tom priestore sa rodí skutočná sloboda – namiesto reaktivity môžeme zvoliť proaktivitu, vedomý prístup k životu a vedomé voľby.

Práca na sebe môže mať rôzne formy 💡– reflexia, denné pozorovanie svojich reakcií, alebo sebapoznanie cez koučing, kde správne položené otázky vedú k „aha-momentom“ a umožňujú zmeniť reakcie a vnútorné presvedčenia.

👉 Ak vás téma zaujala, pozrite si naše interaktívne workshopy Worklife balance alebo Komunikačnú akadémiu, kde sa jej venujeme hlbšie. Alebo využite podporu našich skúsených certifikovaných koučov. Koučing vám ukáže, že najväčšia moc je vo vás – sloboda začína vo chvíli, keď si vedome vyberiete, ako reagovať✨.

Pre informácie o našich službách a kurzoch v oblasti mäkkých zručností kliknite na: https://www.tx.sk/soft-skills.

Autorka: JUDr. Renáta Krchňavá – certifikovaná lektorka, koučka a kariérna poradkyňa