Láska, sympatie ani dobrá nálada nestačia. Vo vzťahu, ani v tíme.
- Datum: 13.02.2026
- Autor: Renáta Krchňavá
Je Valentín.
Ona by chcela večeru, kde sa nebude riešiť logistika detí, ideálne rezerváciu, ktorú nemusela vybaviť sama, a možno malú pozornosť, ktorá naznačuje: vidím ťa.
On by bol úplne spokojný s pizzou, filmom a pokojom. A hlavne – bez „dramatických očakávaní“.
Ona nič nepovie, lebo „veď by mal vedieť“.
On nič nepripraví, lebo „veď sme sa o ničom nebavili“.

Večer dopadne… funkčne. Navonok pohoda. Vo vnútri sklamanie.
O týždeň neskôr: „Ty si si ani nespomenul.“
„Ale veď si nič nechcela.“
A sme doma.
Teraz si vymeňte Valentína za pondelkové porady.
Šéf pridá ďalší projekt. Vy viete, že ho budete robiť večer. Ale poviete: „Jasné.“
Alebo horšie – nepoviete nič, neurobíte ho načas a dúfate, že sa na to nepríde. Príde.
A o pár dní je atmosféra hustejšia než februárové ráno.
Všetci sa cítia nepochopení a nerešpektovaní. Všetci majú „dobré úmysly“. A nikto nekomunikuje potreby otvorene.
Dobré úmysly nie sú komunikačná stratégia
V našej praxi na komunikačných workshopoch to vidíme neustále.
- Tímy, ktoré sa majú radi.
- Manažéri, ktorí chcú byť féroví.
- Kolegovia, ktorí sa rešpektujú.
A napriek tomu – napätie.
Prečo?
Pretože sympatie nie sú zručnosť. Dobré úmysly nenahrádzajú jasnosť. A harmónia nie je to isté ako zdravý vzťah. Vo vzťahoch nestačí, že sa máme radi. Potrebujeme vedieť pomenovať potreby, hranice a očakávania.
V tímoch nestačí, že „sme dobrý kolektív“.
Potrebujeme vedieť:
- povedať, že nestíhame,
- nesúhlasiť bez útoku,
- dať spätnú väzbu bez poníženia,
- prijať spätnú väzbu bez obhajovania,
- nastavovať priority bez pasívnej agresie.
Prečo sa bojíme hovoriť otvorene?
Pod každým „v pohode“ (keď to v pohode nie je) je strach:
- že budem vyzerať neschopne,
- že budem pôsobiť náročne,
- že stratím priazeň, naruším vzťah,
- z konfliktu či z odmietnutia.
Konflikt si podvedome často spájame so stratou blízkosti, bezpečia či vzťahu.
Preto radšej udržiavame ilúziu harmónie. Lenže falošná harmónia má vysokú cenu.
A vždy sa niekde prejaví – podráždenosťou, cynizmom, výbuchom v nesprávnej chvíli.
Harmónia vs. vyhýbanie sa konfliktu
Na workshopoch sa často pýtame: „Chcete mať v tíme pokoj alebo dôveru?“
Pretože to nie je to isté. Pokoj vznikne, keď sa ľudia neozývajú. Dôvera vznikne, keď sa môžu ozvať.
Vyhýbanie sa konfliktu vytvára tichú dohodu: Nebudeme hovoriť veci, ktoré by mohli niekoho rozhodiť.
Výsledok?
- nejasné očakávania,
- preťaženie,
- skrytá frustrácia,
- pasívna agresia,
- emočné odpojenie,
- a paradoxne – oveľa väčší výbuch neskôr.
Z dlhodobého hľadiska je otvorená, rešpektujúca konfrontácia oveľa bezpečnejšia než ticho.
Ako vznikajú konflikty medzi slušnými ľuďmi?
Väčšina konfliktov nevzniká z agresivity. Vzniká z nejasnosti. Z nevyslovených očakávaní. Z prechádzania vlastných hraníc. Z domnienok typu „to je predsa jasné“.
On si myslí, že keď nič nehovoríš, je všetko v poriadku. Ty si myslíš, že keď ťa pozná, musí vedieť.
Manažér si myslí, že keď prikývneš, kapacitne to zvládaš. Ty si myslíš, že je jasné, že nestíhaš. Nikto nechce ubližovať. Len každý operuje s inou mapou reality.
Tri zručnosti, ktoré sú dôležitejšie než sympatie
1. Pomenovať potrebu bez obviňovania.
Nie: „Vy ma stále zahlcujete.“
Ale: „Ak pridáme tento projekt, potrebujeme prehodnotiť priority.“
2. Komunikovať hranice.
Hranica nie je vzdor. Je to informácia o kapacite. Ak ju nekomunikujeme, druhá strana ju nemá šancu rešpektovať.
Prekračovanie vlastných hraníc v mene pokoja vedie k vnútornému napätiu.
3. Schopnosť zvládnuť napätie.
Otvorený rozhovor vytvára krátkodobé nepohodlie. Vyhýbanie sa mu vytvára dlhodobé napätie a je toxické.
Zrelosť nie je o tom, že konflikty nemáme. Je o tom, že ich vieme uniesť bez toho, aby sme zničili vzťah.
Toto je jedna z kľúčových tém, s ktorou pracujeme vo firmách - ako zvýšiť „emočnú kapacitu“ tímu, aby zvládal náročné rozhovory bez obrany a bez útoku.
Otvorená komunikácia nie je tvrdosť. Je to zodpovednosť. A možno je to najpraktickejšia forma rešpektu, ktorú si vieme dať – doma aj v tíme.
Valentín nám pripomína, že vzťahy nie sú samozrejmosť. To isté platí aj v práci.
Byť „dobrý kolektív“ je príjemné. Ale bez jasnosti, hraníc a odvahy hovoriť aj nepríjemné veci sa každý vzťah začne deformovať.
Sympatie pomáhajú. Rešpekt však vzniká až vtedy, keď vieme hovoriť pravdivo. A to je zručnosť. Nie romantické gesto.
Ak chcete tieto zručnosti naozaj nielen pochopiť, ale si ich aj prakticky natrénovať – pomenovanie potrieb, jasná komunikácia, nastavovanie hraníc, zvládanie náročných rozhovorov, práca s emóciami – radi vás privítame na našich interaktívnych soft skills workshopoch, kde komunikáciu neteoretizujeme, ale trénujeme v reálnych situáciách z praxe.
Ak máte záujem o uzavretý kurz alebo individuálnu spoluprácu (koučing, mentoring, leadership program, individuálny rozvojový program), kontaktujte nás ohľadom vašich predstáv a požiadaviek.
Viac o našich službách a kurzoch v oblasti mäkkých zručností a work-life balance nájdete na našom webe: https://www.tx.sk/soft-skills a https://www.tx.sk/work-life-balance.
Autor: JUDr. Renáta Krchňavá – certifikovaná transformačná koučka, lektorka a kariérna poradkyňa


