Láska, sympatie ani dobrá nálada nestačia. Vo vzťahu, ani v tíme.

Je Valentín.

Ona by chcela večeru, kde sa nebude riešiť logistika detí, ideálne rezerváciu, ktorú nemusela vybaviť sama, a možno malú pozornosť, ktorá naznačuje: vidím ťa.

On by bol úplne spokojný s pizzou, filmom a pokojom. A hlavne – bez „dramatických očakávaní“.

Ona nič nepovie, lebo „veď by mal vedieť“.

On nič nepripraví, lebo „veď sme sa o ničom nebavili“.

Večer dopadne… funkčne. Navonok pohoda. Vo vnútri sklamanie.

O týždeň neskôr: „Ty si si ani nespomenul.“

„Ale veď si nič nechcela.“

A sme doma.


Teraz si vymeňte Valentína za pondelkové porady.

Šéf pridá ďalší projekt. Vy viete, že ho budete robiť večer. Ale poviete: „Jasné.“

Alebo horšie – nepoviete nič, neurobíte ho načas a dúfate, že sa na to nepríde. Príde.

A o pár dní je atmosféra hustejšia než februárové ráno.

Všetci sa cítia nepochopení a nerešpektovaní. Všetci majú „dobré úmysly“. A nikto nekomunikuje potreby otvorene.


Dobré úmysly nie sú komunikačná stratégia

V našej praxi na komunikačných workshopoch to vidíme neustále.

  • Tímy, ktoré sa majú radi.
  • Manažéri, ktorí chcú byť féroví.
  • Kolegovia, ktorí sa rešpektujú.

A napriek tomu – napätie.

Prečo?

Pretože sympatie nie sú zručnosť. Dobré úmysly nenahrádzajú jasnosť. A harmónia nie je to isté ako zdravý vzťah. Vo vzťahoch nestačí, že sa máme radi. Potrebujeme vedieť pomenovať potreby, hranice a očakávania.

V tímoch nestačí, že „sme dobrý kolektív“.

Potrebujeme vedieť:

  • povedať, že nestíhame,
  • nesúhlasiť bez útoku,
  • dať spätnú väzbu bez poníženia,
  • prijať spätnú väzbu bez obhajovania,
  • nastavovať priority bez pasívnej agresie.

Prečo sa bojíme hovoriť otvorene?

Pod každým „v pohode“ (keď to v pohode nie je) je strach:

  • že budem vyzerať neschopne,
  • že budem pôsobiť náročne,
  • že stratím priazeň, naruším vzťah,
  • z konfliktu či z odmietnutia.

Konflikt si podvedome často spájame so stratou blízkosti, bezpečia či vzťahu.

Preto radšej udržiavame ilúziu harmónie. Lenže falošná harmónia má vysokú cenu.

A vždy sa niekde prejaví – podráždenosťou, cynizmom, výbuchom v nesprávnej chvíli.

Harmónia vs. vyhýbanie sa konfliktu

Na workshopoch sa často pýtame: „Chcete mať v tíme pokoj alebo dôveru?“

Pretože to nie je to isté. Pokoj vznikne, keď sa ľudia neozývajú. Dôvera vznikne, keď sa môžu ozvať.

Vyhýbanie sa konfliktu vytvára tichú dohodu: Nebudeme hovoriť veci, ktoré by mohli niekoho rozhodiť.

Výsledok?

  • nejasné očakávania,
  • preťaženie,
  • skrytá frustrácia,
  • pasívna agresia,
  • emočné odpojenie,
  • a paradoxne – oveľa väčší výbuch neskôr.

Z dlhodobého hľadiska je otvorená, rešpektujúca konfrontácia oveľa bezpečnejšia než ticho.


Ako vznikajú konflikty medzi slušnými ľuďmi?

Väčšina konfliktov nevzniká z agresivity. Vzniká z nejasnosti. Z nevyslovených očakávaní. Z prechádzania vlastných hraníc. Z domnienok typu „to je predsa jasné“.

On si myslí, že keď nič nehovoríš, je všetko v poriadku. Ty si myslíš, že keď ťa pozná, musí vedieť.

Manažér si myslí, že keď prikývneš, kapacitne to zvládaš. Ty si myslíš, že je jasné, že nestíhaš. Nikto nechce ubližovať. Len každý operuje s inou mapou reality.


Tri zručnosti, ktoré sú dôležitejšie než sympatie

1. Pomenovať potrebu bez obviňovania.

Nie: „Vy ma stále zahlcujete.“

Ale: „Ak pridáme tento projekt, potrebujeme prehodnotiť priority.“


2. Komunikovať hranice.

Hranica nie je vzdor. Je to informácia o kapacite. Ak ju nekomunikujeme, druhá strana ju nemá šancu rešpektovať.

Prekračovanie vlastných hraníc v mene pokoja vedie k vnútornému napätiu.


3. Schopnosť zvládnuť napätie.

Otvorený rozhovor vytvára krátkodobé nepohodlie. Vyhýbanie sa mu vytvára dlhodobé napätie a je toxické.

Zrelosť nie je o tom, že konflikty nemáme. Je o tom, že ich vieme uniesť bez toho, aby sme zničili vzťah.

Toto je jedna z kľúčových tém, s ktorou pracujeme vo firmách - ako zvýšiť „emočnú kapacitu“ tímu, aby zvládal náročné rozhovory bez obrany a bez útoku.

Otvorená komunikácia nie je tvrdosť. Je to zodpovednosť. A možno je to najpraktickejšia forma rešpektu, ktorú si vieme dať – doma aj v tíme.


Valentín nám pripomína, že vzťahy nie sú samozrejmosť. To isté platí aj v práci.

Byť „dobrý kolektív“ je príjemné. Ale bez jasnosti, hraníc a odvahy hovoriť aj nepríjemné veci sa každý vzťah začne deformovať.

Sympatie pomáhajú. Rešpekt však vzniká až vtedy, keď vieme hovoriť pravdivo. A to je zručnosť. Nie romantické gesto.


Ak chcete tieto zručnosti naozaj nielen pochopiť, ale si ich aj prakticky natrénovať – pomenovanie potrieb, jasná komunikácia, nastavovanie hraníc, zvládanie náročných rozhovorov, práca s emóciami – radi vás privítame na našich interaktívnych soft skills workshopoch, kde komunikáciu neteoretizujeme, ale trénujeme v reálnych situáciách z praxe.

Ak máte záujem o uzavretý kurz alebo individuálnu spoluprácu (koučing, mentoring, leadership program, individuálny rozvojový program), kontaktujte nás ohľadom vašich predstáv a požiadaviek.

Viac o našich službách a kurzoch v oblasti mäkkých zručností a work-life balance nájdete na našom webe: https://www.tx.sk/soft-skills a https://www.tx.sk/work-life-balance.


Autor: JUDr. Renáta Krchňavá – certifikovaná transformačná koučka, lektorka a kariérna poradkyňa

Chcete získať darček k narodeninám?